hu sk

Várhosszúrét hivatalos honlapja

Kostol

Rímskokatolický kostol sv.Juraja

Legenda svätého Juraja

Svätý Juraj (* ~275–280 – † 23. apríl 303) bol vojakom Rímskej ríše. V kresťanstve sa uctieva ako mučeník a patrón mnohých štátov, miest a hnutí. Pochádzal pravdepodobne z Kapadócie v dnešnom východnom Turecku. Ako možná krajina jeho pôvodu sa uvádza aj Gruzínsko, ktoré nesie jeho meno. Podľa legendy sa pri meste Silene v Líbyi usídlil drak, ktorý ohrozoval miestnych obyvateľov. Na uzmierenie mu obetovali ovce a neskôr aj ľudské obete. Keď padol lós na dcéru panovníka, predstúpila pred draka v svadobných šatách. Juraj, ktorý sa dopočul o drakovi, sa rozhodol bojovať s ním. Prežehnal sa znamením kríža a pustil sa do boja s drakom, ktorému kopijou spôsobil hlbokú ranu. Princeznin svadobný podväzok potom použil ako obojok a doviedol draka do mesta. Tam vyzval ľudí, aby prijali kresťanstvo a nechali sa pokrstiť, potom vraj draka zabije.
Legenda hovorí o jeho ďalšom živote to, že sa vzbúril proti cisárovi Diokleciánovi, ktorý v roku 303 nariadil systematickú perzekúciu kresťanov. Juraja, ktorý sa priznal ku kresťanskej viere označili za zradcu a bol mučený a popravený.

Kňazi pôsobiace vo farnosti Krásnohorské Podhradie:

Blažej Szentkereszty v 1636 –
Ján Pogatfalvay v 1647 –
Ján Hidassy 7. 2. 1676 – 1687
Ján Kövér 24. 6. 1687 – 1689
Ján Bakó 9. 9. 1689 – 1691
Ján Beregh 26. 7. 1691 – 2. 6. 1694
Ján Lepcsányi 12. 5. 1696 – 1701
Juraj Fabrinyi 11. 4. 1701 – 1705
František Ujvendéghy 30. 10. 1705 – 1726
Pavol Paukovics 1726 – 1754
Ján (Pavol) Paukovics 20. 2. 1754 – 18. 4. 1763
František Urbényi 3. 6. 1763 – 15. 10. 1763
Juraj Lubik 15. 10. 1763 – 30. 9. 1769
Tomáš Tergalecz 30. 9. 1769 – 27. 1. 1804
František Lüley 28. 1. 1804 – 3. 7. 1818
Baltazár Barczi 24. 6. 1818 – 23. 4. 1824
Ján Bachleda 1. 6. 1824 – 6. 3. 1834
Imrich Andaházy 4. 5. 1834 – 18. 5. 1849
Juraj Pongrácz 24. 11. 1849 – 1900
Jozef Szkaupil 1900 – 1911
Jozef Erm 1911 – 1943
Jozef Jávorszky 1943 – 1978
Ján Kabla 1978 – 1979  zastupoval po smrti Jávorského do príhodu Spišáka
Tibor Spišák 1979 – 1998
Marián Slovák 1998 – 2010
Ľudovít Jurek 2010 – 2013
István Vadkerty 2013 –

Krátke životopisy:

Blažej Szentkereszty - objavuje sa v 1636 ako farár v Krásnohorskom Podhradí. V tom istom roku Ján Pálfalvay vykonal vizitáciu, kde hovorí: v celej Gemerskej župe sú len traja farára kňazmi – medzi nimi aj tento. O ňom hovorí: striedmy, mravne čistý, všetko robí pre obrátenie duší. Obrátil vyše 100 ľudí. Vykonáva si kanonické hodiny (breviár). Prijal 100 florenov od pána Andrássyho a živobytie z Podhradia. Nedávno dal postaviť farskú budovu a školu na vlastné náklady.

Ján Pogatfalvay – objavuje sa v 1647 ako farár v Krásnohorskom Podhradí. Je uvedený v katalógu kňazov vydaného na príkaz Juraja Lippaya toho roku.

Ján Hidassy – 17. 7. 1666 investovaný vo Vámosi. 21. 5. 1669 sa dočkal nástupcu. 30. 1. 1671 v Boľkovciach, odtiaľ 23. 9. 1675 do Sóshartyán. Stadiaľto 7. 2. 1676 do Krásnohorského Podhradia, kde až do roku 1687 pracoval.

Ján Kövér – teológiu absolvoval tretím rokom v Pázmaneu. 12. 4. 1679 uvedený do úradu farára vo Veľkej Pake, Odtiaľ 30. 10. 1680 do Nyerges-Ujfalu. Stadiaľ 26. 8. 1681 do Ujlak. Odtiaľ 29. 1. 1687 do Nagy-Magyaru, kde zostal až do februára 1687. 24. 6. 1687 investovaný farár v Krásnohorskom Podhradí, kde pracoval až do roku 1689. 8. 5. 1691 sa znova vracia do Nagy-Magyaru. Tu Štefan Illyés roku 1695 vykonal vizitáciu, kde hovorí o 40-ročnom kňazovi. Farské budovy boli nedávno postavené, ale predsa zostali v ruinách. Tu aktívne pracoval až do roku 1698.

Ján Bakó – collatam (peňažný príspevok, znášanie) prijal 6. 8. 1687 vo farnosti Jelšava, z ktorej odišiel 9. 9. 1689 do Krásnohorského Podhradia, kde zostal až do roku 1691.

Ján Beregh – narodený 1662, teológiu študoval v Pázmaneu, 26. 7. 1691 uvedený do úradu farára v Krásnohorskom Podhradí, odkiaľ 2. 6. 1694 odišiel do Kövi.

Ján Lepcsányi - 12. 5. 1696 investovaný do úradu farára v Krásnohorskom Podhradí, kde pracoval až do roku 1701.

Juraj Fabrinyi - 11. 4. 1701 investovaný do úradu farára v Krásnohorskom Podhradí, kde sa v roku 1705 dočkal nástupcu.

František Ujvendéghy – v 1695 študoval logiku a teológiu v Pázmaneu. 30. 4. 1702 pôsobil v presne neurčenej farnosti v Turnianskej župe. A potom bol v Lúčke. Odtiaľ 30. 10. 1705 prijal investitúru v Krásnohorskom Podhradí, kde pracoval až do roku 1726.

Pavol, Ján Paukovics – študoval v Trnave, 9. 4. 1752 bol poslaný za kaplána do Cetína, 2 roky bol v Kalne. Odtiaľ 20. 2. 1754 uvedený do úradu farára v Krásnohorskom Podhradí. Roku 1761 bol vykonaný zápis, v ktorom o farárovi ja napísané: má 33 rokov, kaplán 2 roky, tu 7 rokov. Dobrých mravov, kázne hovorí vždy, ale nikdy nepíše, má dostatok kníh. Zomrel 18. 4. 1763 tamže.

František Urbényi – farár v Krásnohorskom Podhradí 3. 6. 1763 – 15. 10. 1763. Odtiaľ odišiel ako domáci kaplán k p. Vassovi.

Tomáš Tergalecz – z Dubovca v Gemerskej župe. Roku 1762 poslaný do Budína na Szécsényianum, kde ukončil teológiu tretím rokom v roku 1767. 11. 2. toho istého roku poslaný za kaplána do Magyar-Szölgyén. 5. 4. 1768 investovaný farár v Čoltove. Ako výmenu s Jurajom Lubikom obdržal farnosť Krásnohorské Podhradie, kde bol 30. 9. 1769 uvedený do úradu. Roku 1776 včlenený s benefíciom do novovzniknutej Rožňavskej diecézy. Zomrel roku 1804.

Lüley, František - ordinovaný 1792, Tomáš Tergalecz – farár v Krásnohorskom Podhradí ho prijal pre administráciu farnosti Krásnohorské Podhradie možno už v roku 1796, 1809 tiež je tam , už v 1818-48 farár v Hosticiach. Emeritný VAD rožňavský, asesor Gemerskej a malohontskej súdnej tabule. Zomrel 13. augusta 1848 vo veku 79 rokov.

Bachleda, Ján – filozofiu a teológiu študoval v centrálnom seminári v Trnave, už v 1821 kaplán v Rožňave. Už v 1829-34 farár v Krásnohorskom Podhradí, asesor súdnej tabule žúp Gemera a Malohontu. Zomrel 6. 3. 1834 v Krásnohorskom Podhradí vo veku 44 rokov.

Andaházy, Imrich - ordinovaný 1830, protokolista BÚ, asesor spišskej župy súdnej tabule, už v 1833 prefekt štúdií v seminári, Profesor logiky, metafyziky, morálnej filozofie (philosophia morum), maďarského jazyka a literatúry v biskupskom lýceu, asesor súdnej tabule Turnianskej župy, už v 1838-49 farár v Krásnohorskom Podhradí. Rektor oltára blahoslavenej Panny Márie v Krásnej Hôrke. Zomrel 18. mája 1849 vo veku 43 rokov.

Hokky, Štefan – narodil sa 28. 12. 1819 v Rožňave, rodičia Jozef a Terézia Kinderová, pokrstil ho miestny kaplán Juraj Čirč, mal sestru Rozáliu nar. 4. 9. 1818, študoval na gymnáziu v Rožňave, ordinovaný 28. 12. 1842 v Košiciach biskupom Antonom Očkaiom, od 22. 1. 1842 do 10. 8. 1844 kaplán a učiteľ v Rimavskej Sobote, v 1845 kaplán v Salgotarjáne, od 1. 2. 1846 do 8. 7. 1848 kaplán v Gelnici, od roku 1848 profesor na rožňavskom gymnáziu a succentor katedrálneho chóru.
Účastník revolučných bojov roku 1848-49. 6. júla 1849 proti vtrhnuvším Rusom povstali dedinčania, ktorí zároveň boli aj obeťami. Štefan Hokky, rímskokatolícky kňaz, učiteľ na lýceu v Rožňave, ako jeden z vodcov ľudového povstania v Gemeri 6. júla medzi Drnavou a Krásnohorským Podhradím s krížom v ruke viedol proti Rusom svojich veriacich. Skupinu rozbili a zahnali ich do lesov. Hokkyho Rusi zajali, vybili mu zuby, vyrezali jazyk a viackrát doňho strieľali a potom aj dobodali. Spolu s ním zavraždili maliara Malináka, pačianskeho sudcu Ricsovszkého a jedneho z Krásnohorskej Dlhej Lúky. Pochovaný v Krásnohorskom Podhradí.

Pongrácz, Juraj – nar. 3. 8. 1818, študoval v Pázmaneu vo Viedni, ordinovaný 22. 8. 1841, protokolista BÚ, 1842 riadny profesor logiky, metafyziky, a filozofie morum a maďarskej literatúry v biskupskom lýceu, prefekt štúdií v kňazskom seminári, 1848 špirituál v seminári, AA. LL. Dr. et 1845 PhDr., 1849 farár v Krásnohorskom Podhradí, 1851 zástupca VAD, 1852 VAD rožňavského dištriktu, 1854 prosynodálny examinátor z pastorálnej a morálnej teológie a asesor na cirk. súde. Rektor oltára blahoslavenej Panny Márie v Krásnej Hôrke. 8. 10. 1872 čestný kanonik, zomrel 3. 5. 1900 v Krásnohorskom Podhradí.

Szkaupil, Jozef – nar. 9. 5. 1864, ordinovaný 23. 6. 1886. Kaplán v Gelnici, 1888 v Lučenci, 1890 v Biskupiciach, 1891 v Putnoku, 1892 v Gelnici, 1893 v Šalgotarjáne a tam aj dočasný administrátor, 1895 kaplán tamtiež, 1896 farár v Muránskej Dlhej Lúke, 1900 v Krásnohorskom Podhradí, 1907 zástupca VAD a školský inšpektor, 1909 riadny VAD, 1911 farár v Szentsimone, prosynodálny examinátor pre časť diecézy, ktorá sa nachádzala v Maďarsku z cirkevného práva, Emeritný VAD, zomrel 10. decembra 1935.

Erm, Jozef – narodený 30. 11. 1884 v Inászó, ordinovaný 30. 5. 1904 v Rožňave, ovládal slovenský, maďarský a nemecký jazyk, kaplán v Polomke, 1905 v Krásnohorskom Podhradí, 1906 v Divíne, Smolníku a Krompachoch, 1908 kurát v Nemocnici Kósa-Schopper, 1911 dočasný koadjútor v Revúcej, dočasný administrátor tamže a kaplán v Rimavskej Sobote, farár v Krásnohorskom Podhradí, 1931 VAD, rektor oltára blahoslavenej Panny Márie v Krásnohorskom Podhradí,

Jávorszky, Jozef – narodený 22. 5. 1916 v Rimavskej Sobote, ordinovaný 17. 2. 1940 v Rožňave, ovládal maďarský jazyk, kaplán v Holiši, Lučenci, 1942 kaplán v Krásnohorskom Podhradí, 1943 správca farnosti Krásnohorské Podhradie, 1951 dekan, 1962 zástupca dekana, zomrel 29. 10. 1978.

Krásnohorská Dlhá Lúka – voľakedy bola farnosťou

Izák Margass 23. 9. 1702 – 1723
Juraj Baubovics 20. 6. 1723 – 1744
Ján Pilník 21. 3. 1744 – 1759
Juraj Lubik 21. 4. 1759 – 6. 2. 1760

Ján Peter Pilník – Trubinensis zo župy Bars. 10. 11. 1740 prijatý za bohoslovca do Budína. 15. 4. 1742 ordinovaný. 21. 3. 1744 uvedený do úradu farára v Krásnohorskom Podhradí. Za neho v 1758 Štefan Koháry kostol vo filiálke Muráni dostal späť od nekatolíkov. Pracoval až do roku 1759.

Juraj Lubik – zo Štítnika. 1752 bol prijatý do seminára v Budíne Széchényianum. 13. 1. 1757 bol vysvätený za kňaza a ustanovený za dvorného kaplána u L. B. Andrássyho v Krásnej Hôrke. 21. apríla 1759 bol uvedený do úradu farára v Dlhej Lúke. Odtiaľto 6. 2. 1760 odišiel do Gemerskej Vsi. Stadiaľ 15. 10. 1763 do Krásnohorského Podhradia, kde v roku 1768 a 1769 šla proti nemu inkvizícia. 30. 9. 1769 bol uvedený do úradu farára v Čoltove, na výmenu s Tomášom Tergaleczom. Odtiaľ 22. 12. 1770 odišiel do SzentSimonu, kde vykonával úrad vicearchidiakona v dištrikte Dolný Gemer. Odtiaľto roku 1773 odišiel za administrátora do Salgotarjánu, kde zomrel 15. 4. 1776.

Kapláni v Krásnohorskom Podhradí:

Ján Jankovits 1809 –
Jozef Gyurtsánszky 1812 –
Baltazár Bárczy de Bárcziháza 1821 –
Ján Sajtovics 1821 –
Ján Voxit-Horváth de Zaluka 1838 –
Augustín Balajthy 1841 –
Gustáv Divald 1851 –
Samuel Jaszovits 1851 –
Kaarol Scholik 1854 – 1856
Ján Jolsvay 1856 – 1857
Jozef Schnirtz 1857 – 1860
Ignác Krieszten 1864 –
Pavol Verbjár 1864 – 1865
Peter Pelko 1869 – 1871
Štefan Bednárik 1872 – 1874
František Fibiger 1874 – 1875
Andrej Mészáros 1875 – 1876
Anton Paulovszky 1879 – 1880
Pavol Osibius 1883 –
Eduard Liptay 1886 – 1887
Ján Krištofčák 1887 – 1891
Anton Paulovszky 1891 – 1892
Ján Koritko 1900 – 1901
Ján Cservenka 1901 –
Július Vajda 1901 –
Ján Kerchnyák 1901 – 1902
Jozef Hollczmann 1902 – 1903
Július Tauffer 1903 – 1904
Ferdinand Golda 1904 –
Eugen Beliczky 1905 –
Jozef Erm 1905 –
Peter Traum 1907 –
Ján Béres 1907 – 1908
Edmund Kárpáti 1909 – 1910
Ján Béres 1910 – 1911
Ladislav Horváth 1912 – 1913
Ľudovít Štefán 1915 –
Ladislav Bartha 1916 –
Štefan Fuhrmann 1919 – 1920
Jozef Bányai 1923 –
Jozef Schuster 1924 –
František Serke 1924 – 1926
Vojtech Dezső 1926 –
Ladislav Bartha 1926 –
Jozef Soltész 1928 –
Štefan Ernest Bodor 1940 – 1941
Rudolf Ritter 1942 –
Jozef Jávorszky 1942 –
Jozef Weisz 1944 – 1945
Štefan Gerbóc, SVD 1979 – 1982
Michal Jenča 1982 – 1985
Vladislav Bednár 1985 –
Miroslav Fabíny 1985 – 1987
Vladimír Vojtaššák 1987 – 1988
Gabriel Rákai 1988 –
Stanislav Németh 1988 – 1989
Pavol Farkaš 1989 – 1990

    • Eseménynaptár

    • október 2020
      hét ked sze csü pén szo vas
       1234
      567891011
      12131415161718
      19202122232425
      262728293031